Na monitore počítača mi svieti ďalší mail. Zákazník, ktorý sa nechal otestovať na potravinovú intoleranciu ďakuje za výsledky. Chcel by sa objednať na konzultáciu. Podľa toho čo píše, trpí silnou neznášanlivosťou kukurice a kvasníc. Samozrejme ako vačšina ľudí, už nedočkavo vysadil z jedálnička všetko čo obsahuje kukuricu.
No pýta sa ako je možné, že podľa nášho reportu netrpí neznášanlivosťou mlieka, keď vie že má silnú intoleranciu laktózy. – Toto je snáď najbežnejšia otázka váčšiny klientov.
Ďalší zákazník chce vedieť či mu po vysadení lepku naozaj bude lepšie aj bez testov, lebo švagrinej je lepšie, keď má bezlepkovú diétu. Iný chce vedieť, či sú tie naše testy naozaj spoľahlivé, lebo jeho mame veľmi pomohli ale imunológ ku ktorému už chodí roky (stále s rovnakým problémom) mu povedal že to je blbosť. Či môže jesť prepeličie vajce keď nemôže slepačie.
Či môže piť pivo keď nemôže jesť kvasnice. To už je vyšší level a je mi jasné že taký zákazník už sa niekde dal otestovať a zrejme sa aj s niekým radil, ale mnohé mu stále nie je jasné.
Pretože jeden raz počuté pri konzultácii nestačí. Niekto potrebuje dostať informácie v textovej forme a často sa k nim vracať. Preto som začala písať. Lebo je mi jasné že už mám čo povedať.
Po toľkých osobných skúsenostiach a desiatich rokoch práce. Tisícoch reportov ktoré som videla. Keď neviem, pýtam sa špecialistov na výživu z našich partnerských laboratórií vo Veľkej Británii. Sú to všetko ľudia z výskumu, ľudia ktorí sa tejto problematike začali venovať na odbornej úrovni už roky predo mnou.
A roky predtým ako tu u nás vôbec niekto dal do spojitosti potraviny a zdravotné problémy ktoré nie sú identifikovateľné ako pravá alergia.
Niektorí hneď začínajú slovami
Stretla som sa tiež s názorom lekára, ktorý tvrdil, že výsledok má byť rovnaký ako test na alergiu.
Otázok prichádza mnoho. A nie len k reportom z testovania. A nie len v mailovej forme. Na poslednej faktúre za telefón mi svieti viac ako 1800 pretelefonovaných minút. Neverím vlastným očiam! Ja? 1800 minút? Nemožné! Veď telefonujem len keď je to nutné! Musia mať pokazené počítadlo.
Ale aj manžel sa sťažuje, že sa mi nevie dovolať ani keď ide o život. Kolegovia v práci sa tvrdia, že sa so mnou nedá rozprávať ani v práci, lebo mám stále telefón na uchu. Netelefonujú len zákazníci. Telefonujú tiež lekári, poradcovia výživy, o ktorých sme nikdy nepočuli, nespolupracujú s nami, pokúšajú sa testovať intolerancie rôznymi spôsobmi a potom hľadajú rady práve u nás.
A to je dôvod prečo som sa rohodla založiť tento blog, zdieľať môj príbeh, skúsenosti, vytvoriť manuál ku každému z našich testov.
Aby som zjednodušila život mojim zákazníkom a šetrila ich aj svoj čas.
Adéla