Můj příběh

Expertní věta. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Morbi eget arcu id lacus laoree.

Můj pribeh

Som zvedavý typ človeka. Hľadám nové riešenia. Často nekonvenčné. Prečo? Pred desiatimi rokmi som objavila testy na potravinovú intoleranciu. Aby som bola presná, nie testy na alergiu ale na intoleranciu. Dnes sa o nej hovorí všade. Je jej veľa a testy pomohli už mnohým tisícom ľudí.

Vrátim sa však na začiatok. Dnes mám tri deti, manžela. Dá sa povedať že žijeme taký normálny, pohodový život na dedine. Neďaleko veľkého mesta, nemocníc, lekárov.

Tí už nám aj tak na šťastie nevstupujú do života veľmi často.

V minulosti bolo ale všetko inak...

Mali sme jedno dieťa a niekto by povedal, že sme mali o to menej starostí. Omyl. To dieťa malo stále nejaký problém. Začalo sa to nenápadne , ešte keď bol veľmi malý, chronickou zápchou. Skončili sme dokonca v nemocnici. Píšem “ skončili”, lebo syn bol príliš malý aby také niečo absolvoval sám. Takže nás tam potrápili oboch. Jeho v role trjročného pacienta a mňa v role mamy.

Bolo to pred 20 rokmi a preto niet divu že sme odišli domov bez výsledku. Ani jedno ochorenie, ktoré by mohol taký problém ako zápcha sprevádzať, sa nepotvrdilo. A tak sme žili ďalej. So zápchou a zásobami slivkového kompótu, krušinového čaju a iných prírodných doplnkov výživy. Postupne sa však pridali aj bolesti hlavy, bolesti brucha, porucha sústredenia, ekzém.

Nič z toho našťastie neohrozovalo život. No aj tak nebol ktovieaký pocit, keď som si predstavila že nás čaká pri každom novom probléme ďalší a ďalší maratón po preplnených čakárňach. Pediater, alergológ, dermatológ, gastroenterológ, neurológ, očný lekár, psychológ.

Vážim si každého lekára, ktorý sa mi za tých dlhých 12 rokov o syna staral, no zároveň musím povedať, že páchateľ dlho zostával neznámy. Celá liečba bola založená na čiastkovom potlačení príznakov.

Príčinu toho všetkého sme si pestovali doma v chladničke a každý deň na tanieri.

A netušili sme to. Dokonca nás ani nenapadlo, že by všetky tie prejavy mohli mať spoločného menovateľa. Potravinovú intoleranciu. Keď už mal syn už 12 rokov, náhodou sa dostala ku mne informácia, že existuje niečo ako testovanie intolerancie na potraviny.

Into…. Čo? Intolerancie? Blbosť. Však som nedávno riešila ekzém s alergológom a syn žiadne alergie nemá. Testy mu predsa robili. Okrem toho sa mi to zdalo príliš drahé. Intolerancia je predsa také prvé štádium alergie. Taká slabšia alergia nie? Platiť toľko peňazí za niečo také? Keď mu nepomohol odborný lekár, ako by mu už mohlo pomôcť nejaké testovanie?

Vŕtalo mi to ale v hlave. Tých 12 rokov chodenia po lekároch, ma už stálo toľko času, peňazí aj energie ( dokonca sme skúšali aj liečiteľov). Bol som fakticky zúfalá. Rozhodla som sa nakoniec ten test kúpiť. Bolo to len jedno pichnutie do prsta, pár kvapiek krvi a mohli sme čakať výsledok. A ten ma, mierne povedané, zaskočil. Hlavný pôvodca všetkého bolo mlieko, vajíčko, lepok, v menšej miere aj paradajka a zemiak. Samozrejme že som hneď skúsila toto všetko mu prestať dávať jesť.

Asi teraz čakáte čo sa stalo však?

  • Ako prvý zmizol z tváre ekzém.

Už som nemusela chodiť do školy pátraťa prosiť aby ho posadili ďalej od tabule, lebo som si myslela že mu možno škodí prach z kriedy. Ekzém sa stratil takmer okamžite. Ak toto teraz číta lekár ktorý je zarytý odporca testovania intolerancií, určite sa chytá za hlavu.

Ako môžem napísať okamžite?

Čo je to okamžite? Čo je to za výrazy? To predsa nezodpovedá dobornej terminológii! No, veru áno. V porovnaní s tými 12 rokmi trápenia, bolo pár dní – myslím 1-2 týždne, pre mňa okamžite.

  • Migrény sa vytratili hneď.
    A to ich mával už v tom období snáď každý týždeň...
  • Bolesti brucha tiež.
    Porucha sústredenia sa sa zmiernila a trvalo to dlhšie. Bola som nadšená. Určite viac , než keď som vychádzala z ambulancie lekára s receptom na kortikoidy v ruke.

Prečo mi neprišlo niečo také do cesty už skôr?

Na druhej strane som bola rada že som na tie testy vôbec natrafila. Mne to zmenilo život. NAM to zmenilo život. Nevravím že práve potravinová intolerancia je univerzálnou príčinou všetkých neduhov, no dnes už viem že je omnoho častejšia ako pravá alergia. U niekoho by to mohlo byť inak, no u môjho syna to bolo práve tak ako píšem.

Po tejto skúsenosti som sa pýtala, ako je možné že tak skvelá vec nie je všade? Nie je v lekárňach? Ako to že mi také testovanie neponúkol žiaden lekár? Písal sa rok 2009 a ja som sa rozhodla že toto musím pomôcť dostať kam sa dá.

Netušila som čo to môže znamenať. Aká tŕnistá cesta ma čaká ak sa rozhodnem niečo také šíriť medzi ľudí a medzi lekárov. Akými temnými údoliami si prejdem a koľko toho zažijem. S akými neadekvátnymi reakciami sa stretnem na strane niektorých lekárov.

S akými ďakovnými mailami sa stretnem zo strany mnohých pacientov ktorí sa rozhodli pre tieto testy už zo zúfalstva.

Lebo prešli podobnými situáciami ako ja s mojím synom. Odkedy sa venujem problematike potravinových intolerancií ubehlo desať rokov. Tých desať rokov ale stálo za to. Dlho som nemala čas písať. Venovať sa blogu a šíriť svoje skúsenosti ďalej.

Teraz som sa rozhodla to zmeniť. Všetky tri moje deti trpia potravinovou intoleranciou. Každé inou a inými prejavmi.

A pre odľahčenie témy niekedy budem písať aj o varení pre rodinu, v ktorej každý nemôže jesť niečo iné. To už by som nazvala skôr Mariánskou priekopou, nie temným údolím. Mám veľkú kuchyňu, ale problém naplniť chladničku.

Nie som špecialista na potraviny, no viem ako dokážu zatočiť s naším zdravím.